Časopis e-Perseus

Jednou zo zaujímavých výziev tohtoročného Jarného seminára o spracovaní astronomických dát v Onřejove bola možnosť pozorovania spektier na 2m Perkovom ďalekohľade, ktorú nám členom sekcie SPHaE poskytol Astronomický ústav AVČR. Vyskúšať si prácu s tak veľkým a zložitým prístrojom vždy patrilo k mojim snom a vzhľadom k tomu, že od r.2015 sa venujem okrem iného aj fotometrii zaujímavej symbiotickej hviezdy AG Dra, tak som neváhal a zaslal požadovaný formulár pre pridelenie pozorovacieho času. V tejto oblasti mi pomohol Doc.Rudolf Gális, PhD, s ktorým som konzultoval rozsah spektrálnych čiar vhodných pre expozíciu a ďalšie spracovanie.
 
 AG Dra je jedna z najznámejších, najštudovanejších a zároveň najzáhadnejších symbiotických hviezd. Ide o interagujúci systém, ktorý je tvorený chladnou zložkou spekrálneho typu K0 – K4 s nízkou metalicitou a horúcim bielym trpaslíkom extrémnej teploty a svietivosti. Obežná doba zložiek je 550 dní, je to teda široký, oddelený systém. Napriek tomu v tejto sústave dochádza k silnej interakcii obidvoch zložiek vo forme prenosu hmoty z chladnej zložky na horúcu prostredníctvom hviezdneho vetra. Je však treba povedať, že súčasné modely hviezdneho vetra nedokážu uspokojujúco vysvetliť enormný prenos hmoty, ktorý je potrebný na dosiahnutie tak vysokej žiarivosti bieleho trpaslíka a vznik silných vzplanutí. Fotometrická aktivita AG Dra je charakteristická striedaním období kľudu a búrlivej aktivity. V súčasnej dobe prebieha (od r.2015) ďalšie z aktívnych období, kedy stredná doba medzi vzplanutiami sa pohybuje okolo 350 – 365 dní. Z dlhodobej svetelnej krivky ale vylýva, že každé z týchto období je iné, má inú dĺžku trvania a iný počet a typ vzplanutí. To znamená, že v podstate nevieme ani zdaleka všetko o tomto systéme a nedokážeme jeho aktivitu predpovedať, preto aj napriek vysokej sledovanosti AG Dra je stále potrebné zbierať nové dáta. Vzhľadom k tomu, že posledné vzplanutie za udialo v máji 2017, dalo sa očakávať ďalšie v období apríl – máj 2018, čo sa dobre krylo s predpokladaným termínom Jarného seminára o spracovaní astronomických dát v Ondřejove, hoci šanca, že práve tomto čase dvoch dní dojde k vzplanutiu, bola minimálna.
 
 Na základe možnosti, ktoré ponúkal single-slit spektrograf v spojení s 2m Perkovým ďalekohľadom sme sa rozhodli naexponovať oblast spektra 640 – 690 nm, kde sa nachádzajú významné emisné čiary Hα a OVI. Tieto spektrálne čiary sú v prípade symbiotickej hviezdy AG Dra zaujímavé, pretože ich profil sa výrazne mení v závislosti od aktivity sústavy a z pomeru efektívnych šírok týchto čiar je možné charakterizovať typ vzplanutia.
 
 Prvé náznaky zvýšenej aktivity AG Dra som zaznamenal 14. 4. 2018, kedy došlo k nárastu jasnosti vo filtroch V, B ale najma U. Toto naznačovalo, že systém sa prebúdza ale nedalo sa ešte s istotou povedať, že ide o vzplanutie. V piatok 20. 4. 2018 už v čase začiatku seminára som dostal email od Doc.Gálisa, ktorý na základe mojeho upozornenia začal aktivitu AG Dra taktiež sledovať, a ktorý potvrdil, že aj v dátach AAVSO je viditeľné zjasnenie a žiadal ma o pozorovanie tohoto systému. Hneď v piatok večer sme teda v spolupráci s Hankou Kučákovou získali aktuálnu fotometriu vo filtroch B a V pomocou ondřejovského 0,65 m ďalekohľadu, z ktorej bolo úplne evidentné, že systém vstupuje do vzplanutia! Rozbehla sa intenzívna komunikácia s Doc.Gálisom a na základe našich dát bol v noci zo soboty na nedeľu zaslaný telegram ATel #11559 (http://www.astronomerstelegram.org/?read=11559) o vzplanutí AG Dra. Samozrejme to najdôležitejšie – teda spektrá sme v spolupráci s Marekom Skarkom získali v noci z 20/21.4. a 21/22. 4. 2018. Samotné spracovanie spektier zabezpečil Doc.Gális a v súlade s prísľubom publikácie budú zaradené do pripravovanej práce o štvrtom vzplanutí AG Dra. Prvé výsledky o tomto vzplanutí boli publikované 8. 8. 2018 v Research Notes of The American Astronomical Society http://iopscience.iop.org/article/10.3847/2515-5172/aad807/meta.
 
 Štvrté vzplanutie symbiotickej hviezdy AG Dra v rámci posledného obdobia aktivity je v týchto dňoch už minulosťou. Podľa získaných dát ho možno charkterizovať ako menšie vzplanutie horúceho typu tak ako aj tri predchádzajúce. Avšak niektoré charakteristiky ako skoré vymiznutie Ramanovsky rozptýlenej čiary OVI sú typické skôr pre chladné vzplanutia. Takýto vývoj je veľmi neobvyklý a preto nás inšpiruje k ďalšiemu výzkumu. Podrobná analýza tohoto vzplanutia bude publikovaná tímom okolo Doc.Gálisa v ďalšej pripravovanej práci.
 
 Ja som rád, že sme mohli prispieť aj našimi pozorovaniami a môžem povedať že moja osobná skúsenosť z týchto pozorovaní je pre mňa neocenitelná. Prispela k tomu aj neuveriteľná náhoda, kedy sa podarilo načasovať Jarný seminár s možnosťou spektroskopických pozorovaní so vzplanutím symbiotickej hviezdy. Ale ako sa hovorí – pripraveným šťastie praje. Samozrejme moje poďakovanie patrí hlavne Sekcii premnenných hviezd a exoplanét ČAS ako aj všetkým, ktorí pri týchto pozorovaniach spolupracovali.